Uhlie — cena

Hlavným faktorom globálneho trhu s uhlím je dopyt čínskej elektroenergetiky. Čína tvorí približne 55 % svetovej spotreby uhlia a hoci jej domáca produkcia dosahuje približne 4,5 miliardy ton ročne, elektrárne v pobrežných provinciách ako Guangdong, Zhejiang a Fujian často využívajú dovážané uhlie pre logistiku. Čínsky dovoz uhlia vzrástol na rekordných 548 Mt, najmä z Indonézie, ktorá globálne vyváža približne 550 Mt, a z Austrálie. Studená zima alebo suché leto, ktoré zníži výrobu z vodných elektrární, dokážu benchmark Newcastle rýchlo rozhýbať.

Druhým veľkým kupujúcim je India, druhý najväčší trh so spotrebou uhlia na svete. Štátna ťažobná spoločnosť Coal India vyťaží doma približne 800 Mt, no to nestačí potrebám tamojšieho energetického sektora. India preto dováža približne 237 Mt uhlia ročne. Veľkú časť tvorí indonézske energetické uhlie s nízkou výhrevnosťou 3 800 – 4 200 kcal/kg, no uhlie typu Newcastle s vyššou výhrevnosťou má významný podiel aj v pobrežných elektrárňach. Výkyvy dopytu po uhlí počas indického monzúnového obdobia od júna do septembra, kapacita železníc na prepravu domáceho uhlia a kurz rupie sú priame tlakové body pre dovozné ceny.

Z dlhodobého hľadiska sú hlavnými zdrojmi neistoty na trhu energetická transformácia a cena uhlíka. Cena emisných povoleniek v systéme EU ETS, aktuálne približne 70 – 90 EUR za tonu CO₂, zvyšuje prevádzkové náklady európskych uhoľných elektrární o 150 – 200 EUR na tonu. Európsky dovoz uhlia, ktorý odráža benchmark ARA, preto štrukturálne klesol. Zákaz dovozu ruského uhlia zmenil obchodné toky: Európa prešla na kolumbijské, juhoafrické a americké uhlie. Rozvíjajúce sa trhy ako Vietnam, Indonézia a Bangladéš zároveň budujú nové uhoľné kapacity, zatiaľ čo globálny námorný obchod s uhlím vzrástol na viac ako 1 545 Mt.