Striebro — cena

Striebro má dvojaké využitie: je drahým kovom aj priemyselnou surovinou. Takmer polovica ročnej svetovej spotreby — približne 50 % podľa Silver Institute — smeruje do priemyselných aplikácií: solárnych panelov (fotovoltických článkov), elektroniky, elektrických systémov v autách, spájkovacích zliatin, zdravotníckych pomôcok a komponentov pre siete 5G. Zvyšok pripadá na šperky, strieborný riad a investičný dopyt vrátane mincí, tehličiek a burzovo obchodovaných produktov. Táto štruktúra vysvetľuje, prečo je striebro citlivejšie na globálny priemyselný cyklus než zlato.

Ponuku určuje ťažba a recyklácia. Ročná svetová banská produkcia je približne 25 000 ton. Najväčším producentom je Mexiko, za ním nasledujú Čína a Peru. Štrukturálnou črtou trhu je, že 70-80 % vyťaženého striebra sa dostáva na povrch ako vedľajší produkt ťažby medi, olova a zinku. Ponuka striebra je preto naviazaná na trhy základných kovov a na rast ceny striebra nereaguje pružne. Silver Institute už niekoľko rokov eviduje na trhu štrukturálny deficit, keď dopyt prevyšuje primárnu ponuku.

Z menového pohľadu na striebro vplývajú reálne úrokové sadzby, sila dolára a inflačné očakávania — podobne ako pri zlate, zvyčajne však s väčšími cenovými výkyvmi. Účastníci trhu často sledujú pomer zlata a striebra: počet uncí striebra potrebných na kúpu jednej unce zlata. Dlhodobý priemer je približne 60-70, no v extrémnych trhových podmienkach sa pomer môže pohybovať od 30 až nad 100. Ide o bežný referenčný ukazovateľ relatívneho ocenenia oboch kovov.