Cín — cena

Spájka v elektronike tvorí približne 50 % globálnej spotreby cínu, preto ceny cínu nezvyčajne úzko kopírujú polovodičový cyklus. Smernica EÚ RoHS zaviedla povinné používanie bezolovnatej spájky: pôvodnú zliatinu cínu a olova Sn63/Pb37 nahradila rodina zliatin Sn-Ag-Cu (SAC) — najbežnejšie zloženie SAC305 obsahuje 96,5 % cínu, 3 % striebra a 0,5 % medi. Keďže bezolovnaté alternatívy používajú vyšší podiel cínu, regulačná zmena štrukturálne zvýšila cínovú náročnosť odvetvia. Zostava plošného spoja v smartfóne spotrebuje približne 1 – 2 g cínu, základná doska počítača 5 – 10 g a serverové dosky výrazne viac.

Ponuka je vysoko koncentrovaná. Globálna ťažba dosahuje približne 290 000 ton, pričom veľká časť pochádza z troch krajín. Čína produkuje približne 70 kt, najmä v provinciách Jün-nan a Kuang-si; Indonézia približne 75 kt, hlavne cez štátnu PT Timah na ostrovoch Bangka a Belitung; Mjanmarsko približne 30 kt, takmer celé z remeselných baní v štáte Wa; a Peru približne 25 kt, najmä z bane San Rafael spoločnosti Minsur. Nasledujú Brazília, Bolívia a Konžská demokratická republika. Traja najväčší producenti spolu tvoria približne 60 % globálnej produkcie a patria medzi ne krajiny, kde vývozné pravidlá, zmeny koncesií alebo bezpečnostná situácia pravidelne ovplyvňujú ponuku.

Tretím pilierom je pocínovaný plech, teda oceľový plech potiahnutý cínom, ktorý sa používa na potravinové a náterové plechovky. Tento segment je štrukturálne stabilný — dopyt po konzervovaných potravinách je relatívne chránený pred hospodárskym cyklom — a tlmí časť volatility v elektronike. Ďalšími faktormi sú chemické využitie, napríklad stabilizátory PVC, katalyzátory a fungicídy; mosadz a bronzové zliatiny vrátane klasického bronzu s 88 % medi a 12 % cínu používaného v priemyselných armatúrach; a zásoby v skladoch LME. Ceny ovplyvňujú aj výkyvy produkcie z mjanmarskej bane Man Maw a pravidelné indonézske vývozné obmedzenia zamerané na obmedzenie čierneho a sivého trhu.