Najstaršie ETF na svete: prvé nebolo americké

Takmer každý prehľad najstarších ETF sa začína pri SPDR S&P 500. Je to pochopiteľné — dodnes je to najväčšie ETF na svete. Lenže State Street na stránke fondu píše niečo iné, než sa z nej zvyčajne cituje: SPY je prvé ETF kótované v Spojených štátoch. Nie na svete.

O tri roky skôr, 9. marca 1990, spustila torontská burza fond, ktorý robil presne to, čo robia dnešné ETF. Volal sa TIPs 35 a obchodoval sa desať rokov.

Najdlhšie obchodované ETF a to vôbec prvé pritom nie sú to isté.

Tri najstaršie ETF, ktoré sa obchodujú dodnes

Pletie sa zvyčajne až tretie miesto.

Kurzy sa načítavajú naživo. Všetky tri americké fondy sú kótované na NYSE Arca, nie na NYSE ani na NASDAQ.

SPDR S&P 500 ETF Trust (SPY) začal fungovať 22. januára 1993 a na burze AMEX sa s ním začalo obchodovať o týždeň neskôr. Dnes drží majetok cez 820 miliárd dolárov a stojí 0,0945 % ročne. Od založenia pripísal 10,80 % ročne, počítané s reinvestovanými dividendami.

Cena podielu SPY od roku 1993. Graf ukazuje len cenu — celkový výnos je vyšší, pretože fond navyše štvrťročne vypláca dividendu.

SPDR S&P MidCap 400 (MDY) prišiel o dva roky neskôr. Trustová zmluva je z 27. apríla 1995, State Street uvádza ako dátum vzniku 4. máj. Fond sleduje štyri stovky stredne veľkých amerických firiem, stojí 0,23 % ročne a od založenia má 11,32 % ročne — teda o niečo viac než SPY.

Cena podielu MDY od roku 1995. Stredné firmy dlhodobo porazili veľké, ale zaplatili za to hlbšími prepadmi.

NEXT FUNDS Nikkei 300 (kód 1319) je trojka, o ktorej sa u nás nepíše. Na tokijskej burze sa obchoduje od 29. mája 1995, teda tri týždne po MDY. Nomura ho uvádza ako vôbec prvé ETF kótované v Japonsku a na tokijskej burze je to jediný fond kótovaný pred rokom 2001 — ďalšie japonské ETF prišli až v júli 2001. Graf od založenia k nemu nepripájam: verejne dostupné dáta siahajú len do roku 2008.

Kto bol naozaj prvý: Toronto, rok 1990

Toronto 35 Index Participation Units sa na torontskej burze začali obchodovať 9. marca 1990. Konštrukcia zodpovedala tomu, čo dnes od ETF čakáme: trust fyzicky držal akcie tridsiatich piatich titulov indexu a podiely sa dali nad stanovené minimum vymeniť priamo za ne, nie za peniaze. Ročný poplatok bol 0,05 %, čo by obstálo aj dnes. Ku koncu septembra 1996 mal fond vyše 91 miliónov jednotiek a majetok nad 2,5 miliardy kanadských dolárov.

Burza neskôr pridala druhý fond, na širší index TSE 100. V roku 2000 ich zlúčila do jedného, ktorý dnes beží pod tickerom XIU: podielnici hlasovali 28. februára, regulátor rozhodol 3. marca a zlúčenie prebehlo v prvých marcových dňoch. TIPs tým ako právny subjekt zanikli — a práve preto sa v rebríčkoch najstarších fondov neobjavujú. Ten zoznam totiž zvyčajne vzniká tak, že sa zoradia fondy, ktoré dnes existujú.

Prevádzkovateľ burzy o nich hovorí opatrne. V tlačovej správe z roku 2020 ich označil za prvý burzovo obchodovaný fond na svete, o päť rokov neskôr už skôr za prototyp moderného ETF.

Dva pokusy, ktoré tomu predchádzali

Prvý pokus je z roku 1989 a fond to nebol. Index Participations schválila americká komisia pre cenné papiere 11. apríla 1989 a od mája sa obchodovali na troch burzách. Išlo však o dvojstranné kontrakty bez splatnosti: predávajúci skladal maržu 150 % a štvrťročne platil kupujúcemu ekvivalent dividend, samotné akcie však držať nemusel. Za fondom teda nestálo žiadne portfólio. Koniec prišiel rýchlo — 18. augusta 1989 rozhodol odvolací súd siedmeho obvodu, že ide o futures, na ktoré komisia nemá právomoc, a jej povolenie zrušil.

Druhý pokus bol bližšie. SuperTrust dostal výnimku v októbri 1990 a verejná ponuka sa začala 5. novembra 1992, teda dva a pol mesiaca pred SPY. Podiely sa dali štiepiť na dva rôzne cenné papiere obchodované na dvoch burzách, čo z toho robilo produkt pre poučených investorov, nie pre verejnosť. Trust mal navyše od začiatku obmedzenú životnosť a v novembri 1995 skončil.

Austrálsky fond a šestnásť jeho súrodencov

iShares MSCI Australia sa v prehľadoch objavuje ako tretie najstaršie ETF. Dátum sedí, 12. marec 1996. Lenže v ten istý deň odštartovalo ďalších šestnásť fondov: správca vtedy pod značkou WEBS uviedol na burzu sedemnásť fondov naraz, každý na jednu krajinu. Vybrať si z nich práve Austráliu je náhodné, rovnaké právo na tretie miesto má Japonsko, Nemecko aj Mexiko.

Cena podielu EWA od roku 1996. Od vrcholu v roku 2007 sa kurz deväť rokov prakticky nikam nepohol.

Z takého grafu vychádza výnos okolo 3,5 % ročne a presne toto číslo sa potom uvádza ako výnos fondu. Austrálske akcie však patria medzi najštedrejšie na dividendy: BlackRock vo fact sheete k 30. júnu 2026 uvádza od založenia 7,67 % ročne pri reinvestícii dividend. Za tridsať rokov je to rozdiel medzi zhruba trojnásobkom a deväťnásobkom vloženého kapitálu.

Čím vyššia dividenda, tým väčší rozdiel medzi cenovým grafom a skutočným výnosom fondu.

SPY a MDY nie sú obyčajné fondy

Oba staršie americké fondy majú právnu formu, ktorá sa pri dnešných ETF takmer nepoužíva: unit investment trust. Prospekt im zakazuje požičiavať cenné papiere, požičiavať si peniaze, obchodovať na maržu, predávať nakrátko aj držať deriváty.

Pre investora z toho vyplývajú dve veci. Konkurenčné fondy na rovnaký index si príjmom z požičiavania akcií časť nákladov kompenzujú, SPY nie — reálny odstup od lacnejšej konkurencie je teda väčší, než napovedá samotná nákladovosť. A dividendy z držaných akcií ležia podľa prospektu na neúročenom účte až do štvrťročnej výplaty, takže v rastúcom trhu fond o kúsok zaostáva za indexom.

MDY ponúka reinvestíciu dividend cez clearingový systém, SPY ju v prospekte výslovne nemá a zariadiť ju musí broker.

Koľko by na tom investor zarobil? Takto sa to spočítať nedá

Pri článkoch tohto typu takmer vždy pribudne tabuľka v štýle „keby ste každý mesiac posielali pevnú sumu, dnes by ste mali toľkoto“. Aritmetika v takom výpočte sedí. Problém je v tom, čo zamlčuje.

Kurz. Fondy sú dolárové, ale investor do nich vkladá domácu menu, takže celý kurzový výsledok nesie on. Ak domáca mena voči doláru za to obdobie posilní zhruba o štvrtinu, ubere to okolo 1,2 percentuálneho bodu ročne a asi pätinu modelovej konečnej hodnoty. Vykázaný „zisk“ klesne o štvrtinu, pretože vklady zostávajú rovnaké.

Poradie výnosov. Pri jednorazovej investícii je priemerný ročný výnos presný, na poradí nezáleží. Pri pravidelnej to neplatí, pretože každá platba pripadne na iný úsek radu. Dva rady s rovnakým priemerom sa môžu pri rovnakých vkladoch rozísť takmer sedemnásobne podľa toho, či dobré roky prídu skôr, alebo neskôr.

Náklady a dane. Samotná nákladovosť SPY ubere za tri desaťročia okolo dvoch percent výsledku, zrážková daň z amerických dividend pridá ďalších päť a k tomu idú poplatky brokera a rozpätie pri zmene meny.

Číslo z takého modelu preto nie je odhad, ale jeden konkrétny scenár — a zhodou okolností lepší, než aká je väčšina skutočných priebehov. Kto chce porovnávať poctivo, nájde náklady rozobrané v článku o nákladovosti ETF alebo si ich spočíta v kalkulačke poplatkov.

Európa prišla o desať rokov neskôr

Na prvé európske ETF sa čakalo do 11. apríla 2000. Vtedy ich frankfurtská burza zaradila do nového segmentu XTF — dva fondy na indexy EURO STOXX 50 a STOXX Europe 50. Oba dodnes existujú, len pod hlavičkou iShares. Londýnska burza nasledovala o dva a pol týždňa, švajčiarska v tom istom roku.