Priemerný ročný výnos indexu S&P 500 za sto rokov

Na otázku, koľko zarába americký akciový index, existuje jedno číslo, ktoré sa opakuje všade: okolo desiatich percent ročne. To číslo je správne. Zavádzajúcim ho robí to, čo sa pri ňom obvykle nepovie — či je s dividendami, alebo bez nich, či je pred infláciou, alebo po nej, a ako vlastne vyzerá rok, v ktorom index tých desať percent naozaj urobí.

Odpoveď na to posledné je nečakaná. Taký rok takmer neexistuje. Za posledných tridsať rokov skončili v pásme ôsmich až dvanástich percent presne dva.

Koľko index zarobil za sto rokov

Najdlhší rad, ktorý sa dá pri amerických akciách rozumne použiť, začína v roku 1926. Vtedy sa hodnota indexu pohybovala okolo 12,65 bodu. Na konci roka 2025 uzavrel na 6 845 bodoch.

Kto by na začiatku roka 1926 vložil sto dolárov a všetky dividendy vždy vrátil späť do indexu, mal by v polovici roka 2026 zhruba 2,2 milióna dolárov. To zodpovedá 10,5 % ročne.

Lenže dolár z roku 1926 a dolár z roku 2026 nie sú to isté. Po očistení o infláciu sa z tých 10,5 % stáva 7,3 % ročne — stále výborný výsledok, ale o tretinu nižší, než ako sa index obvykle predáva.

A do tretice: keby ten istý človek dividendy neinvestoval späť, ale míňal ich, samotná úroveň indexu by mu rástla len asi 6,5 % ročne. Necelé štyri percentuálne body rozdielu nerobí rast cien akcií, ale reinvestované dividendy. Na storočnom horizonte z nich vznikne väčšina konečnej sumy, pretože sa úročia spolu so zvyškom — bez reinvestície by zo sto dolárov bolo rádovo päťdesiat tisíc namiesto dvoch miliónov.

Tie tri čísla — 10,5 %, 7,3 % a 6,5 % — opisujú jeden a ten istý index. Líšia sa len tým, čo do výnosu započítajú. Väčšina sporov o to, „koľko vlastne S&P 500 zarába”, je v skutočnosti spor o definíciu.

Priemerný rok takmer neexistuje

Tu je tá najužitočnejšia vec, ktorú sa dá o priemernom výnose povedať: ako predpoveď jednotlivého roka je na nič.

Zoberme si posledných tridsať rokov, teda 1996 až 2025, a spočítajme ročné výnosy vrátane dividend. Priemer vychádza na 10,4 % ročne. Do pásma 8–12 % však spadli len dva roky z tridsiatich — rok 2004 s výnosom 10,88 % a rok 2016 s 11,96 %. Všetkých ostatných dvadsaťosem skončilo inde, obvykle výrazne inde.

Šesť rokov bolo stratových. Najhorší rok 2008 zobral 37 %, najlepší rok 1997 pridal 33 %. Medián toho obdobia je 15,9 %, teda o päť a pol percentuálneho bodu vyššie než priemer — čo len hovorí, že celý výsledok stláča nadol niekoľko málo rokov, zato s hlbokými prepadmi.

Priemer je opis storočného vývoja, nie opis roka. Kto od indexu čaká, že mu každý rok pripíše desať percent, dostane namiesto toho striedavo tridsať percent a mínus dvadsať.

Prečo sa o tom istom indexe uvádzajú rôzne čísla

Okrem dividend a inflácie do toho vstupuje ešte jeden rozdiel, ktorého si málokto všimne — či je priemer počítaný aritmeticky, alebo geometricky.

Aritmetický priemer ročných výnosov za posledných tridsať rokov je 11,9 %. Skutočné zhodnotenie peňazí za rovnaké obdobie je však 10,4 % ročne. Rozdiel poldruha percentuálneho bodu nie je chyba v dátach, ale matematický dôsledok kolísania.

Ukáže sa to na dvoch rokoch. Keď investícia jeden rok klesne o 50 % a druhý rok vyrastie o 50 %, aritmetický priemer je nula, ale v skutočnosti chýba štvrtina peňazí: zo sto eur zostane päťdesiat, z päťdesiatich sa stane sedemdesiatpäť. Čím viac hodnota kolíše, tým väčšia je medzera medzi priemerom a realitou.

Praktický dosah je jednoduchý. Na plánovanie sa dá použiť len to nižšie, geometrické číslo. Aritmetický priemer nadhodnocuje výsledok tým viac, čím divokejšie obdobie opisuje.

Rok po roku za posledných pätnásť rokov

Nasledujúca tabuľka ukazuje záverečnú hodnotu indexu ku koncu každého roka a jeho zmenu v dvoch podobách — bez dividend, ako ju vidí graf ceny, a vrátane reinvestovaných dividend, ako ju zažije investor.

Rozdiel medzi oboma stĺpcami je ročne približne dva percentuálne body. To je dividendový výnos indexu — sám osebe nenápadný, na dlhom horizonte rozhodujúci.

Stojí za pozornosť aj rok 2011, keď index skončil na stotinu tam, kde začal. Bez dividend nula, s dividendami dve percentá.

Čo tá storočná krivka naozaj ukazuje

Graf vývoja indexu za sto rokov býva na bežnej zvislej osi. Vyzerá potom tak, že sa do deväťdesiatych rokov takmer nič nedeje a potom príde raketový vzostup. Z toho sa často vyvodzuje, že akcie začali poriadne zarábať až nedávno.

Ten dojem je z veľkej časti artefakt osi.

Úroveň indexu S&P Composite v januári každého roka, bez dividend a v nominálnych cenách. Každý dielik zvislej osi je desaťnásobok. Vyznačené roky sú dná po najväčších prepadoch, sivé pruhy dve dlhé obdobia stagnácie.

Na logaritmickej osi, kde rovnaká percentuálna zmena zaberá rovnakú výšku bez ohľadu na to, odkiaľ sa meria, sa z prudkého konca stane oveľa miernejšie stúpanie. Medzi rokmi 1926 a 1986 index vzrástol šestnásťkrát — lenže na bežnej osi ten úsek splynie s nulou, pretože v absolútnych bodoch je proti dnešku zanedbateľný.

Neznamená to však, že index stúpal rovnomerne. Vidno na ňom dve dlhé plošiny. Nad januárovú úroveň roku 1929 sa dostal až v januári 1953, teda po dvadsiatich štyroch rokoch. A medzi januárom 1969 a januárom 1982 pridal dokopy 15 % za trinásť rokov. Oboje je v nominálnych cenách; po odpočítaní inflácie boli sedemdesiate roky ešte podstatne horšie.

Zložené úročenie nefunguje v posledných dekádach o nič silnejšie než v štyridsiatych rokoch. Pracuje stále rovnako; len pracuje s podstatne väčším základom, a tak je jeho výsledok v absolútnych číslach neporovnateľný. Strmý koniec krivky nie je znak toho, že by dnešný trh rástol rýchlejšie.

Kde si spočítať vlastnú sumu

Modelové príklady typu „keď budete odkladať tritisíc mesačne” sú vždy postavené na cudzích vstupoch — cudzej sume, cudzom horizonte a cudzom očakávanom výnose. Užitočnejšie je dosadiť si vlastné.

Na to slúži naša kalkulačka zloženého úročenia, kde si nastavíte mesačný vklad, dobu aj ročné zhodnotenie a uvidíte, ako sa výsledok mení. Ak do nej budete dosadzovať výnos S&P 500, počítajte skôr so siedmimi percentami po inflácii než s desiatimi percentami nominálne — inak vám kalkulačka vráti sumu v peniazoch, ktoré budú mať o tridsať rokov inú kúpnu silu.

Praktická stránka veci — cez čo sa index dá kúpiť a ktoré firmy v ňom majú najväčšiu váhu — je téma na samostatný text. Koncentrácia do niekoľkých najväčších titulov je dnes vyššia, než bývala.

Čo je vlastne S&P 500

Index združuje 500 amerických spoločností vyberaných výborom podľa veľkosti, likvidity a ďalších kritérií. Pretože niektoré firmy majú viac tried akcií, sleduje sa v skutočnosti 503 titulov. Váha jednotlivých firiem sa odvíja od trhovej kapitalizácie, takže najväčšie spoločnosti index ovplyvňujú najviac.

Užitočné je vedieť, odkiaľ sa berú tie storočné dáta. Index v dnešnej podobe päťsto firiem vznikol 4. marca 1957. Pred ním existoval od roku 1926 užší index z deväťdesiatich akcií počítaný denne a od roku 1923 ešte širší, ale len týždenný rad. Keď sa teda hovorí o výnosoch od dvadsiatych rokov, ide o nadväzujúci rad niekoľkých indexov, nie o sto rokov jedného a toho istého výpočtu.

Záver

Priemerný ročný výnos S&P 500 je zhruba 10,5 % s dividendami, 7,3 % po inflácii a 6,5 %, ak sa dividendy nerátajú. Ktoré z tých čísel je „to správne”, závisí výhradne od toho, na čo sa pýtate.

Podstatnejší než presná hodnota je však rozptyl okolo nej. Priemer opisuje sto rokov, nie budúci rok — a za posledných tridsať rokov sa mu priblížili len dva roky z tridsiatich. Kto si od indexu sľubuje pravidelnú desaťpercentnú výplatu, čaká niečo, čo história nikdy nedodávala. Kto počíta s tým, že cesta k priemeru vedie cez roky so stratou tridsiatich percent, má očakávania nastavené podľa dát.

Údaje v článku vychádzajú zo záverečných hodnôt indexu S&P 500 a jeho výnosovej verzie vrátane dividend, doplnených o Shillerov historický rad pre obdobie pred rokom 1988.