ETF bez amerických akcií: prehľad fondov

Americké firmy tvoria 72 percent indexu MSCI World. Kto si kúpi bežný svetový ETF, kupuje predovšetkým americké akcie.

Existujú však fondy, ktoré Spojené štáty vynechávajú úplne. Siahajú po nich ľudia, ktorí americké akcie už držia inde a nechcú ich mať v portfóliu druhýkrát. Prehľad sa začína tabuľkou fondov, ďalej je vysvetlené, čo v nich naozaj je a v čom sa navzájom líšia.

Ktoré fondy to sú

Všetky nižšie uvedené fondy sú UCITS, teda európske. To je podstatné, lebo americké náprotivky si slovenský investor kúpiť nemôže.

Sledovaný index je súčasťou názvu. Prvých šesť fondov ide na indexe MSCI World ex USA, posledný na FTSE All-World ex US. To je jediný z nich, ktorý má aj rozvíjajúce sa trhy.

Akumulačná trieda dividendy sama reinvestuje, distribučná ich posiela na účet. Inak ide o rovnaké portfólio.

Najlacnejšie fondy v kategórii sú ešte o kus nižšie. BNP Paribas Easy MSCI World ex USA má TER 0,07 percenta, lenže spravuje len okolo desiatich miliónov eur. Pri takom malom fonde býva širší rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou, čo lacnejší poplatok ľahko zje. Popri nich existuje ešte hŕstka fondov s vlastným výberom firiem, od dividendových cez klimatické až po aktívne riadené, s poplatkami medzi 0,2 a 0,38 percenta.

Pozor, „bez USA” znamená pri každom indexe niečo iné

Toto je najväčšia pasca celej kategórie. Názvy vyzerajú zameniteľne, ale obsah sa líši o desiatky percent portfólia.

MSCI EAFE je skratka pre Európu, Australáziu a Ďaleký východ. Vynecháva USA aj Kanadu, takže to nie je to isté ako „svet bez Ameriky”. Fond na tento index sa navyše v Európe kúpiť nedá, všetky existujúce trackery majú domicil mimo Európskej únie.

Praktický rozdiel je jednoduchý. Fondy na MSCI World ex USA držia iba vyspelé trhy. Kto chce v jednom fonde aj Čínu, Taiwan, Kóreu a Indiu, musí siahnuť po FTSE All-World ex US.

Čo v takom fonde naozaj je

Nejde o rovnomerné rozloženie po svete. Zďaleka najväčšiu váhu má Japonsko, ktoré samo tvorí pätinu indexu MSCI World ex USA.

Ešte zaujímavejší je pohľad na odvetvia. Kým americký trh ťahajú technologické firmy, tu je ich podiel malý.

Banky a poisťovne tvoria 28,36 percenta indexu, priemysel 17,81 percenta a informačné technológie iba 9,8 percenta. Kto kupuje svet bez Ameriky, kupuje najmä finančné a priemyselné firmy.

Vidieť to aj na najväčších pozíciách. Najťažšou firmou je holandský výrobca strojov na výrobu čipov ASML s podielom 2,56 percenta, za ním britská banka HSBC s 1,46 percenta a švajčiarska Roche s 1,23 percenta.

Pre porovnanie, najväčšia firma amerického indexu, Nvidia, v ňom sama váži 7,19 percenta. To je viac, než majú tri najťažšie firmy indexu bez USA dokopy. Riziko jednej dominantnej firmy tu prakticky odpadá.

Americké fondy si nekúpite

V Spojených štátoch existujú fondy s rovnakým zameraním a výrazne nižšími poplatkami. Vanguard FTSE Developed Markets má TER 0,03 percenta, Vanguard Total International Stock 0,05 percenta a iShares Core MSCI Total International Stock 0,07 percenta. Veľkosťou sú úplne inde, najväčší z nich spravuje vyše 230 miliárd dolárov.

Bežný investor si ich však u regulovaného brokera nekúpi. Nie je to pre zákaz obchodovania.

Dôvodom je európske nariadenie PRIIPs, ktoré platí od 1. januára 2018. Podľa neho musí obchodník odovzdať drobnému klientovi pred nákupom informačný dokument, takzvaný KID, a to v jazyku danej krajiny. Vytvoriť ho musí správca fondu. Americkí správcovia ho nevydávajú, lebo im to americké právo neukladá. Európsky formát od nich navyše chce projekcie budúcej výkonnosti, ktoré pod dohľadom tamojšej komisie pre cenné papiere neposkytujú.

Výsledkom je, že fond existuje a obchoduje sa, len ho európsky broker drobnému klientovi nesmie predať. Do konca roka 2017 to problém nebol.

Poplatok nie je jediné číslo, na ktoré sa treba pozerať

Poplatky medzi 0,07 a 0,15 percenta sú v tejto kategórii vyrovnané a rozdiel medzi nimi je v praxi malý. Väčší vplyv mávajú dve iné veci.

Veľkosť fondu. Pri fonde za pár miliónov eur sa obchoduje málo a rozdiel medzi cenou dopytu a ponuky býva širší. Zaplatíte ho pri každom nákupe aj predaji.

Mena. Fondy sú vedené v eurách alebo dolároch, ale držia japonské, britské, kanadské a švajčiarske akcie. Kurz týchto mien ovplyvní výsledok rovnako ako pohyb samotných akcií. Zaistenie proti menovému riziku tieto fondy neponúkajú.

Lacnejší než americký trh, ale medzera sa zúžila

K 31. júlu 2026 sa index MSCI USA obchodoval za 27,11-násobok ziskov a ponúkal dividendový výnos 1,13 percenta. Index MSCI World ex USA bol na 19,08-násobku ziskov s výnosom 2,55 percenta.

Rozdiel v ocenení teda stále existuje, ale je oveľa menší, než býval v predošlých rokoch. Trhy mimo Ameriky už nie sú lacné v tom zmysle, v akom boli ešte pred dvoma rokmi, lebo ich ocenenie výrazne vzrástlo.

Na dlhodobej výkonnosti vidieť, prečo sa o americkom náskoku toľko hovorilo. Za posledných desať rokov vyniesol index MSCI World, ktorý Ameriku obsahuje, 12,73 percenta ročne v dolároch. Index MSCI World ex USA za rovnaký čas 9,54 percenta ročne, oboje po zdanení dividend pri zdroji.

Posledné obdobie však vyzerá inak. V roku 2025 index MSCI World ex USA v dolároch posilnil o 31,85 percenta a za prvých sedem mesiacov roka 2026 pridal ďalších 11,44 percenta. Dáta k inému dňu budú vyzerať inak a z minulej výkonnosti sa tá budúca odvodiť nedá.

Ako s tým naložiť

Fond bez USA dáva zmysel ako doplnok, nie ako celé portfólio. Vynecháva najväčší akciový trh sveta, takže sám osebe rozloženie rizika nezaistí.

Typický dôvod na kúpu je praktický. Keď už niekto drží americký index zvlášť, napríklad cez fond na S&P 500, doplní si zvyšok sveta a sám si určí pomer oboch častí. Druhá možnosť, teda jeden globálny fond, vyjde jednoduchšie, ale pomer Ameriky v ňom určuje trh.

Na kúpu potrebujete brokera, ktorý tieto fondy ponúka. Nie každý má v ponuke všetky, pri menších fondoch z tabuľky sa to líši najviac.